Chiropraxia a ja
Celé sa to začalo skoro pred dvadsiatimi rokmi, kedy som s pokazenou frajerkou navštívil ľudového naprávača. Videl som ho urobiť nemožné na počkanie. Odvtedy som ho z času na čas navštívil aj ja a vždy mi pomohol. Neskôr toto poslanie prebral jeho rovnako šikovný mladší syn, Paľo.
V čase mojej prvej návštevy u spomínaného pána som bol relatívne čerstvým absolventom štúdia manažmentu a začal som zarábať svoje prvé ozajstné peniaze. Po čase som zmenil prácu a presne do roka som s ňou sekol. Vlastne som nesekol len s tým konkrétnym zamestnaním, ale aj s prácou v kancelárii.
Rok som sa ponevieral a potom ma moja milá mamička „posotila“ na masérsky kurz. Na tretí či štvrtý deň kurzu ma v hlave niečo osvietilo a rozhodol som sa pre masírovanie. Nebudem písať o každom kroku mojich začiatkov a ďalších rokoch. Čo je ale podstatné – stále som mal niekde v hlave túžbu vedieť nejako tými mojimi labami pomáhať ľuďom. A za najvyšší level pomoci som vtedy považoval tie veci, ktorých som bol svedkom práve v miestnosti pána naprávača.
Ďalším zásahom osudu (rozumej „mamička“) som sa ocitol vo Vrútkach, kde majú okrem výborných stejkov aj výbornú školu pre masérov. Andrej ma naučil mäkké techniky. Mňa osobne to posunulo o dva vesmíry dopredu. Možno nie hneď, ale s odstupom času považujem tento kurz za zlomový v mojej praxi. Neskôr som sa stal lektorom tohto kurzu, z čoho sa do teraz teším.
Radosť mi robí aj to, že ako lektor odovzdávam nové vedomosti, ale aj moje vlastné skúsenosti masérom, ale mnohokrát aj ostrieľaným fyzioterapeutom, ktorí sa odo mňa vedia naučiť niečo nové! A to je výborné!!! Aj napriek tomu, že na škole sa učili „mäkké techniky“ zistia, že sa učia niečo úplne iné a toto „nové“ je veľa krát omnoho účinnejšie, ako to na cvikách :-)
Po mäkkých som sa hneď hrnul na chiropraxiu. Niečo som už mal odmasírované, hlava sa tešila na nové vedomosti, ego túžilo po zvukoch praskania kostí, šliach a svalov. Prednastavený systém absolvovania kurzov je správny. Najprv som sa naučil výrazne uvoľniť potuhnuté telá klientov na mäkkých a na chire som zabŕdol do spôsobu, ako ponaprávať a uvoľniť veci, ktoré nie sú úplne na správnom mieste.
Poukázal by som na slovo „zabŕdnuť“. Vo svete sa študijný odbor, ktorý by sme mohli nazvať chiropraxia, vyučuje tri až šesť rokov. Takže trojdňový kurz je len akýmsi návodom, ako by sa dalo pomôcť. Po jeho absolvovaní si človek rozšíri a prehĺbi vedomosti a praktické skúsenosti s uvoľnením kostrovo-svalového aparátu. Nie je to samozrejme kurz o praskaní, mykaní, trhaní a prudkých pohyboch. Skôr sa tam naučíme, ako zľahka, bez stresu, pomocou jednoduchých pohybov a hmatov pouvoľňovať šľachy, svaly, úpony a kĺby na tele, prípadne ich formou strečingových pohybov usmerníme a niekedy aj „uložíme“ na správne miesto.
Mal som to šťastie, že som sa raz s jedným problémom zastavil u naprávača juniora a nabral som odvahu na otázku: „Môžem sa u teba učiť?“. Paľova odpoveď bola tá z najlepších. A keď som sa opýtal, ako to bude prebiehať, odpovedal: „Ja budem pracovať, ukazovať, vysvetľovať a ty sa budeš pýtať a kradnúť očami.“ A tak som tam chodil 18 mesiacov a kradol som jedna radosť. Úplne jednoduché to nebolo – prvý štvrťrok som nevidel nič. Potom sa mi začalo vyjasňovať, ale úplné jasno nebudem mať asi nikdy.
Ďalší z mojich učiteľov povedal múdru vetu: „Človek sa chiropraktikom musí narodiť.“ Ja som sa ním nenarodil, ale čo to som sa naučil. Poznám svoje hranice a neustále bojujem s pokušením ich prekonávať. Je to veľmi lákavé, ponúknuť pomoc, riešenie, ponúknuť vidinu života bez bolesti. Ale nie vždy to tak funguje a človek by mal pokorne napočítať v duchu do desať, vyfúknuť ego a reálne zhodnotiť, či na to má, alebo nie. Mňa osobne celkom teší, že niekedy ani nezačnem počítať a rovno posuniem klienta povolanejšiemu.
Lebo odtrhnúť niekomu hlavu nie je problém. Horšie je ju potom primontovať naspäť...
Michal Semaník
Rodinná atmosféra, individuálny prístup.
